Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci.

História

Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. V roku 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, patril až do roku 1566 opäť Bebekovcom. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka 1546 vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Aj jeho hrad Fiľakovo napadli a obsadili Turci. Potom, čo zistil, že Turci sa zmocnili Fiľakova s cisárovým súhlasom, napadol jeho vojská a napádal aj šľachtické sídla v okolí. Poškodení si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom a potom čo jeho syn Juraj strávil 5 rokov v Tureckom zajatí a bol podozrievaný z organizovaného povstania proti cisárovi. Jeho vojská tak obsadili Bebekove majetky a v roku 1567 v Sedmohradsku vymrel smrťou Juraja aj rod Bebekovcov.

Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andrássy. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku 1642 získali Andrássyovcihrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Juraj Andrássy, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. V 1903 gróf Dionýz Andrássy zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrássyovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903-1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.

V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop.^[1] Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené.^[2][3] Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.^[4] Požiar zapríčinili dvaja miestni maloletí chlapci, ktorí neopatrnou manipuláciou s otvoreným ohňom podpálili krovinatý porast na svahoch hradného vrchu, odkiaľ sa požiar rýchlo rozšíril na strechy hradu.^[3] Strecha hradu bola kompletne zničená, ale v decembri 2012 bola strecha nahradená drevenou dočasnou strechou, ktorá bude nahradená v apríli 2013. Práce boli zastavené na Vianočné sviatky, po nich sa začne s opravami na streche a v interiéri. V marci 2013 práce pokračovali.^[5]

Exteriér

Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvorili pôvodne len veža s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný obytný palác. Objekt bol uzavretý opevnením a vstupovalo sa doň bránou. František Bebek urobil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila z juhovýchodu nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup – brána s padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrássyovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali najmä dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici 17. storočia postavili medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30-tych rokoch 18. storočiavybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrássyovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku, a na prelome 19. a 20. storočia vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia Pamiatkového úradu Žilina v druhej polovici 20. storočia.

Interiér

Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v najstaršej časti (jadre hradu) je expozícia venovaná dávnej minulosti – praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia) a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z roku 1739 a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrássyovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam traktu hradná kuchyňa, s otvoreným ohniskom a pôvodným zariadením a hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.

Prístup

Do obce SAD, MHD Rožňava. Z obce vedie na hrad autom cesta (3 km) až na parkovisko pred hradom. Pešo po ceste od mauzólea cez obec 1/2 h, alebo po (zo západnej strany) z cesty do Pače taktiež 1/2 h.

Referencie

1. Krásnu Hôrku po požiari presťahujú
2. Je dokonané: Krásnu Hôrku poničil rozsiahly požiar
3. Krásnu Hôrku podpálili deti, chceli si zapáliť cigaretu
4. Škody na Krásnej Hôrke sa vyšplhali na osem miliónov eur
5. Ako vyzerá Krásna Hôrka rok po požiari [online]. Petit Press, 08.03.2013, [cit. 2013-03-09]. Dostupné online.

 

Tento článok pochádza z Wikipedia článku Krásna Hôrka, ktorý bol uvoľnený pod licenciou Creative Commons Attribution-Share-Alike License 3.0 (zobraziť autorov).